Komentář ze dne: 21.01.2009 20:19:04 Reagovat Nový komentář
Autor: neregistrovaný - ivo-hary (@fofr)
Titulek:
Snad to nebude znevažující, když napíšu, že ač jsem znal jméno T. S. Eliot jako jedno z mnoha, o které jsem zavadil, nejsilněji se mi vrylo do paměti díky románu Josepha Hellera Hlava XXII. Při odposlouchávání hovoru na lince velitelství se stalo toto:
***
Wintergreen odpočúval hovor:
„Dnes môže prísť k peniazom každý hlupák a väčšina k nim už aj prišla. Ale čo majú povedať ľudia s talentom a intelektom? Uveďte mi napríklad jediného básnika, ktorý prišiel k peniazom.“
„T. S. Eliot,“ ozval sa exslobodník Wintergreen vo svojej kutici na veliteľstve 27. armády, kde roztrieďoval poštu, a bez ďalších rečí tresol slúchadlom.
Plukovník Cargill v Ríme zostal celkom vyjavený.
„Kto to bol?“ spýtal sa generál Peckem.
„Neviem,“ odvetil plukovník Cargill.
„Čo chcel?
„Neviem.“
„Čo teda povedal?“
„T. S. Eliot,“ oznamoval plukovník Cargill.
„Čo to má byť?“
„T. S. Eliot,“ zopakoval plukovník Carrgill. ...
Generála Peckema osvietila spásna myšlienka. „Možno, že to bude dajaký nový kód, alebo čosi ako heslo dňa... (to sa pochopiteľne nepotvrdilo) ... Plukovníka Cargilla zasa napadla iná myšlienka. „Možno by som mal brnknúť na veliteľstvo 27. a zistiť, či oni o tom niečo nevedia. Majú tam jedného úradníka menom Wintergreen, s ktorým som dosť zadobre..."
***
Tady citace z jediného nalezeného pramene na netu končí, nakonec si Peckem s Cargillem poradili tak, že to zavolali "T. S. Eliot" na vyšší armádní velitelství, aby si lámali hlavu tam.
|